Kde bolo - bol aj tam, v blízkej krajine, nebolo to ani za horami, ani za dolami, ani za nížinami. Proste to bolo hrozne blízko, nachádzalo sa jedno brutálne veľké kráľovstvo o rozlohe aj 125 000 hektárov.
Kráľovstvo sa volalo Dedina, čo bolo vlastne dosť hlúpe meno pre tak ohavne veľké a hriešne rozsiahle doupě.
Kraľoval tu kráľ Kráľ spolu s kráľovnou Kráľovnou, mali dve dcéry, ktoré sa volali Dcéry a syna - Syna.
Kráľ Kráľ, (mimochodom jeho meno bolo veľmi sprosté, lebo si vyprosoval aby ho každý volal len Kráľ, museli ho volať Kráľ Kráľ) bol veľmi spupný človek. Keď kráčal doslova bolo vidno jeho pýchu vo fialových kontúrach ako sa pohŕdavo a povýšenecky vznášala nad jeho rozsiahlym arogantným egom. Jeho deti - dcéry boli také isté ako on. Spupné namyslené arogantné fifleny, zabažané po drahých šperkoch a šatách, látkach a hmotných statkoch. Neustále boli hýčkané - také malé rozmaznané fracky. Len syn bol jediný normálny človek v hrade - neznášal aby ho oslovovali Syn. Bol nemý a jeho kamaráti a známi ho volali Princ - Mesačný princ. Prečo Mesačný princ? To sa dozviete v zvyšku príbehu, tak už vydržte chvíľu..... Vy nedočkavce!!
Mesačný Princ, ktorého skoro každý volal syn Syn bol veľmi tichý človek. V kráľovstve sa povrávalo, že je pomätený, no samozrejme tieto klebety pravdivé neboli... síce, to že ich rozširovala kráľovná tomu nasvedčovalo.
Mesačný Princ, bol veľmi dobrý človek, nikdy počas dňa neprehovoril, len sedel v kúte pri okne a hľadel cezeň.
No vždy v noci, keď vyšiel mesiac - vyšiel i princ do záhrady a dlhé hodiny tam spieval. Mal krásny hlas... no skoro ako ja :o) Počúvali ho lasice, počúvali ho líšky, počúvali ho srnky a počúvali ho aj ľudia. Po mnohých hodinách spevu, hneď ako mesiac zapadol - princ bol taký nemý ako predtým...
Kráľ Kráľ bol už zo svojho syna skoro šialený, v noci keď spieval vždy ho okrikoval spolu s dcérami, hádzal po ňom vankúše, no syn Syn Mesačný princ ich nevnímal a len si spieval svoje balady.
Mesačný princ ani len netušil, že existuje aj iný Človek, ktorý by bol podobný ako on...
V kráľovstve - far-far away žila princezná Slniečka. Mala rada slniečko - pri ktorom celý deň spievala ako pojašená no a v noci sedela smutne pri okne - aj ona vyzerala ako nemá. Nikdy nespala...
Mesačný princ sa dozvedel, o princeznej Slniečko z kráľovstva kde by si ani kameňom a tobôž rožkom dohodil a rozhodol sa, že ju navštívi. Odišiel z domu, nezanechal jediný list - ale jednu vec vedel - že sa domov už nikdy nevráti. Kráľovstvo Dedina jeho odchod bohato oslavovalo.
Mesačný princ Vyhľadal princeznú Slniečko a hneď na prvý pohľad sa obaja do seba zaľúbili. Kráľovstvo Slniečky vystojilo brutálny Hochzeit čili svadbu a všetci sa tešili, že sa tešili.
V noci spieval Mesačný princ pri mesiačiku ako vždy a cez deň sedel pri okne. Ale háčik bol v tom, že kým on spieval pri mesiačiku ,jeho žena sedela pri okne a nemo ho sledovala, A keď on sedel pri okne ona cez deň spievala pri slniečku. Takže ich manželstvo bolo hrozne nudné, obaja sa striedali v sedení a spievaní až napokom im to začalo tak liezť na nervy, že konečne prehovorili.
No... keby len hovorili - celé dni po sebe vrieskali, hádali sa až nakoniec sa rozviedli. Mesačný princ nakopal princeznú Slniečko do zadku a princezná Slniečko oplieskala Mesačnému princovi o hlavu rybu.
žili sami napokon šťastne...až kým nepomreli.
Kráľovstvá im dali zákaz spievať až do smrti... Koniec
Komentáre