„GÁBOR, NIE!“ vrieskala Monika a bola červená ako zelená paprika. „GÁBOR, HOVORÍM TI, POHÁR PRETIEKOL!“. „GÁBOR NEBUDEM SA OPAKOVAŤ!!!“ „GÁBOR RÁTAM DO TROCH!“ „GÁBOR KROŤ SVOJE AROGANTNÉ SPRÁVANIE!“ GÁBOR DOSŤ!“
Tak tieto vety sa ozývali často z domu číslo 6, južnej Dakoty v Oháju.
Monika, vysoký, dlhý, bledý a vychudnutý pokus o ženu žila „šťastne“ už druhý mesiac so svojím manželom Gáborom. Gábor bol nízky, mierne zavalitý, sofistikovaný muž, ožran dá sa povedať, ktorému bolo všetko jedno. Neustále psychicky a fyzicky týral ba deptal Moniku a tá to už nemohla zniesť. Alebo to bolo naopak? Bol Gábor trpiteľ, obeť ktorá musela znášať Monikinu záľubu v hard-alkohole? Odpoveď je nejasná...
utorok, 18. novembra 2003. To bol jeden osudný deň.
Monika, oslavovala príchod z práce fľaškou ba kartónom prvotriednej okeny (pretože už doma vypila všetko čo obsahovalo aspoň 10 % alkoholu!) včetne jódovej tinktúry, diavy, leštidla na striebro, ...
Gábor, čiže objekt B, prišiel domov z namáhavej práce (majiteľ firmy s ručaním neobmedzením). Monika (budeme ju označovať ako bod A) držala v ruke okenu a oslavovala spomínaný prídchod. No v zlomku sekundy sa odohrala scéna ako zo sci-fi filmu.
„DE SI BOL?“ rúkala Monika.
„DE SI BOL TY OŽRAN?“ vrieskala ako nenormálna.
„ZAS SI PIL? VIDÍM TO NA TEBE SI NA MOL!“ no o tom, kto bol na mol by viac asi povedala Monika, ktorá bolá taká sťatá, že keď sa zachytila záclony, lebo sa nevedela udržať na nohách odrapila ju aj s garnížou a omietkou. Potom začala zasa ziapať.
„SI TAKÝ SPITÝ ŽE ANI SA NEUDRÍŠ NA NOHÁCH“ ziapala ožranka.
„Vieš čo „drahá“? Daj si rudotel a spi... povedal jej pokojným hlasom Gábor.
„TY MI NEBUDEŠ NIČ PRIKAZOVAť BASTARD, KRAVIAK!“
Potom Monika chytila do ruky nôž, podišla ku Gáborovi a s celej sily mu ho vrazila do dverí, lebo od spitia ani riadne nevidela. Monika spadla na zem ranená ako mŕtva anitlopa a pomaly bolestnou smrťou zomierala... Gábor (doktor) k polomŕtvej podišiel a povedal.
„Smrť – 9. 35 ZULU.“
Komentáre
?
záver je diskutabilný Gertrúda...