Bol to nádherný deň. mŕtve čajky a srnky sa váľali po pláži, more (husté asi ako zemiaková kaša) sa jemne vlnilo a mliagalo odporné bahno, ktoré špliechalo a opľúvalo svojím kalom a mulom okoloidúce zaľúbené páry.
Katterninna bola mladá trinásťročná vdova, mala sedem detí ale bohužiaľ, bola vdova. Prechádzala sa po pláži so svojím pasákom Terrym, ktorý jej z času na čas jednu vylepil. Bolo to strašne romatnické, ona ho nežne milkovala a on ju odporne nenávidel. No vtedy sa to stalo.
„Terry, musím ti niečo povedať“ povedala Katterninna a utierala si z tváre mul, ktorým jej opľulo more tvár.
„Vieš, je to kus zásadné, ja neviem ako to to...“
„Tak už to vysyp ty čúza, nemám čas sa tu s tebou crcať celý deň...“ ziapal po nej Terry a už-už sa ju chystal kopnúť, keď tu zrazu priletela krásna bledomodroružová čajka, ktorá ho obonďala.
„Terry, čakám decko“...
„ČO? KOHO ČAKÁŠ?, JA ŤA ZABIJEM! A takú jej vrazil do brucha, že iste potratila.
„Tak, a už nie si tehotná, a ďakovať mi nemusíš...“
Katterninna sa váľala v kaluži krvi a ziapala, ba revala ako strelená antilopa, ktorú práve idú zjesť.
„JA ŤA UDÁM TY ZLOČINEC!!!“
„Iste...!“ A kopol ju tak, že zletela do mora a rovno do žraločej tlamy...
Komentáre