Blog plný humora pre mlstné jazýčky

„Och, samota.“ Vzdychla si Ružena. „Samota, je taká zlá spoločníčka.“ Prečo som stále sama?“ Ružena žila v malom skromnom sedem izbovom domčočku s deviatimi kúpelňami, saunou, tenisovými kurtmi a bazénom. „Áno, mám všetko čo sa týka hmotných statkov a služieb ale nemám rodinu, priateľov ba ani len obyčajného fádneho psa či vypĺznutú otravnú mačku, ktorá by mňavkala ako sprostá  a plietla sa mi neustále popod nohy.“ „Ale toto tak nenechám. Chcem mať muža, milujúceho, pekného, svalnatého, ktorý by ma jednak vždy uspokojil a jednak by ma nežne milkoval a zasypával ma bozkami, kupoval mi kvety alebo laciné lahodné čokoládkové dezertíky s bielym povlakom na povrchu.“ „Zobuď sa! Taký neni.

 „Ach!“ Bola jar. Lístie opadávalo zo stromov, stromy sa prebúdzali z dlhého zimného spánku a všade naokolo voňali jemné broskyne, jahody a jabĺčka. Proste počasie bolo ideálne na to aby sa Ružena v tomto sparnom letnom dni ochladila, či omočila si pyštek v chladnom prameni bystrinky, prípadne zmočila sa celá v neďalekom termálnom kúpalisku Hermafrodit.

Tak sa naša hrdinka pobalila, spravila si lahodnú sváču, do termosky napustila ľadovo horúci čajíčok, obliekla tulení kožuch, lakované latexové čižmy a vybrala sa na kúpalisko. No neprešla ani 20 centimetrov keď tu zrazu sa spustila obrovská víchrica, búrka, orkán, twister, snehové krúpy Ružene bičovali tvár. Niežeby to nemala rada, ale nie za takejto situácie a nie na tvár.

„Musím sa bleskovo rýchle dostať domov, toto nevyzerá dobre.“ Začula Ružena nejakú pani ako odvádza svoje deti do auta. No Ružena zachovala prirodzenú rozvahu, ktorú mala vrodenú od hysterickej matky a ostala na mieste stáť. „What a lovely wheather.! Povedala si v duchu po anglicky a prestrela si deku uprostred najväčšieho lejaku a víru. Krajšie počasie som si ani nemohla priať.

„Rýchlo doktor, potrebujeme rýchlo nájsť tep, strácame ju“. „Dobre, tak vy ho choďte nájsť ja jej urobím masáž srdca.“ „Ale nijé pán doktor, bože kedy už konečne prestanú posielať praktikantov.“ „Rýchlo, doktor, defibrilátor, strácame ju, potrebuje rýchlo obnoviť činnosť Varolovho mosta, lebo ju stratíme.... Musíme ju kortifikovať....

            „Kde som to, čo je to za tunel? Aha svetlo, to je riadne idem tam a budem tam byť.“

            „Naskočil pulz doktor, gratulujem!“ „Kto naskočil, kde? Preboha niže jej ublíži.“ „Ale nijé, preboha to sa len tak hovorí, mamľas.“

            „Čo sa mi stalo? Kde som to?“ Prebrala sa Magda v nemocnici. „Kto ste?, kto som ja?“.

            Mala proste šťastie – povedal Teodor...