Ďaleko, hlboko v knihe rozprávok tróni rozprávka o Divotvornej aromalampe.
Náš príbeh sa odohráva v ďalekom Turecku, kde okrem tureckého medu sa vyrábajú aj perské koberce alebo tajuplné a divotvorné aromalampy všetkých rozmerov a účelov. Jedna lampa však bola špeciálna. Nikomu by ani na um neprišlo čo sa v nej skrýva.
Divo, malý a naivný chlapček bol sirota. Nemal rodičov - čo už samozrejme pojem sirota jemne naznačuje. Živil sa prostým ale stále tak obľúbeným kradnutím tovarov a služieb jednak od pouličných predavačov a jednak z väčších hypermarketov. Tie potom následne predával na čiernom trhu za solídne prachy - ale to by už bolo na iný príbeh.
Dnešný deň bol tak trochu zvláštny. Chlapčíček mal 15 narodeniny, to ale ani sám nevedel a netuši tiež, aký významný deň plný dobrého družstva ho čaká. Ako si tak obhliadal dnešné miesto činu svojich podlých lúpeží, nechutných barbarských vlamačiek či jednoduchých krádeží pod ruky sa mu dostal divný výrobok pofidérneho vzhľadu. Malá polo-keramická, polo-plechová vec čo by mohla vyzerať ako lampa, keby mala žiarovku, vypínač a sieťový napájač - ale omyl omyl. Lampa to bola. Akurát Aromalampa.
"Čo do pekla?" spýtal sa sám seba a mierne lampou pohrkal. Nič sa neudialo, tak si ju vložil do vnútorného vrecka zlodejského kabátu.
Po klasickom dni - kedy ukradol potraviny, zlato, elektroniku, alebo aj služby sa vybral do svojho doupěte oddýchnuť si od týchto ohavných a opovrhnutiahodných činov. Pri vybaľovaní nakradnutého božstva si všimol aj onú aromalampu, na ktorú aj skoro zabudol.
Lampa bola síce pekná, ale nejaká špinavá. Zobral preto kus látky a pomaly z nej ten prach zotieral.
Áno, viem vážení čo čakáte teraz. Že Divo začne šúchať lampu a z nej vyletí akýsi duch alebo čo a ponúkne mu splnenie troch želaní, nie? Čakáte, že si Divo zaželá samé krásne veci a bude šťastný do konca života, však? Alebo, že jeho prvým želaním bude mať ďalších tristo želaní??? Omyl moji krásny... Rozprávky mladej matere nepoznajú ružové okuliare. Veď už ste u mňa našli happyend? NIE!!! A ani ho nenájdete.
Divo lampu šúchal a šúchal, ale niečo sa stalo. Najprv sa roztriasla zem a z lampy vyšiel akýsi modrastý duch s veľkou briadkou a mohutným hlasom.
"Konečneee!!! Konečne som vonku...mám otlačenú riť od toho vnútra..."
Divo pocítil v nohaviciach niečo teplé - áno... od strachu sa po....
"Kto stee?"
opýtal sa bojácne.
"Som Gin... a ty, môj drahý, za to, že si ma vyslobodil mi musíš splniť tri želania HA HA HA"
zasmial sa podliak hrubým hlasom.
"Čože?"
neveriacky sa pýtal Divo
"No to čo si počul... takže prvé čo si prajem je ....hm...
Zamyslel sa
"Chcem hodinky s vodotryskom..." zabručal Gin
"Čo chceš ?" nechápal Divo
"Hodinky s vodotryskom"
A Gin zmizol podlo bez varovania.
Divo sa zamyslel a začal špekulovať ako by získal horeuvedený tovar pre Gina bez toho aby ho to stálo veľa financií alebo času. Odrazu sa pousmial popod fúzy a začal sa hurónsky rehotať na celú ulicu.
Viete, zlodeji, podliaci, grázli, hajzli či špekulanti majú niečo spoločné. Úsmev popod fúzy samozrejme neveští nič dobré a sotva by vyzdvihoval nejakú pozitívnu vlasnosť kriminálnika. Úsmev popod fúzy si zaručene všimneme pri niekom, kto práve vymyslel podlý plán zaručene škodný pre opačnú stranu. Nijak inak to ani nebolo v prípade Diva.
"Hodinky s vodotryskom" povedal si ironicky Divo a úsmev sa mu rozšíril do veľkosti mesiaca a spojil sa opäť s mohutným rehotom pri pohľade na získaný výrobok....
"Chlapec bude ľutovať, že si niečo také želal..." aj keď bolo otázne hovoriť, či ducha možno nazvať chlapcom.
Hodinky lesklé ani sklo, pevné ani oceľ a krásne ani socha venuše v jarnom rozkvete už čakali na to aby si ich zlý skazený a inverzný Gin navliekol.
"Sú krásne" hovoril Gin "Presne takéto som si ich predstavoval... lesklé ako sklo, pevné ani oceľ a akrásne ako socha Venuše v jarnom rozkvete..."
"Ja viem čo robím..." pousmial sa Divo opäť popod fúzy "Nechceš skúsiť vodotrysk?" opýtal sa s pohľadom lačného supa v očiach
"Ale samozrejme, ako sa to spúšťa?" nedočkavo sa pýtal Gin.
"To tuto... musíš stlačiť gombík..."
Divo sa rýchlo pobral preč, o niekoľko stovák metrov ďalej od Gina... Gin gombík stlačil.
A myslím, že pre význam celého príbehu bude celkom stačiť, že po stlačení gombíku už nikto nikdy Divotvornú aromalampu a Gina nenašiel a nikto nikdy nemusel splniť zlému duchovi jeho tri želania. Presne takto by sa to odohralo v klasickej ropzrávke s happyendom. Ale keďže my happyend nemáme...
Gin stlačil gombík a kedže bol sám duchom, nič sa mu nestalo. Premenil preto Diva na ducha a ten musí až do teraz plniť priania ostatných ľudí - pritom slobodu nikdy nedosiahne... Duch si žil šťastne až kým nepomrel a Divo preklína deň kedy začal kradnúť :D
Komentáre