Kde bolo tam bolo... v ďalekej krajine, za dvomi horami, dvomi dolinami, dvomi nížinami, dvomi vysočinami a dvomi planinami rozprestierali sa dva hrady. V jednom žila kráľovská rodina Peknovcov a v druhom kráľovská rodina Škaredovcov.
Rodina Peknovcov bola pekná. Logicky. No a rodina Škaredovcov bola škaredá.
Princ Ohavín sa často prechádzal po svojej druhej záhrade a keďže tieto dva hrady boli blízko pri sebe, často videl aj druhú princeznú Hrdopýšku susedného druhého hradu ako sa druhý krát za deň prechádza po druhom chodníku druhej záhrady.
Princezná Hrdopýška bola nádherná princezná. Bola druhá. Jej druhá nevídaná krása vábila prvých aj druhých rytierov, bohatierov susedných krajín. Jej druhý otec – kráľ ju chcel už druhý krát vydať, ale ona nechcela. Podľa nej, sa nikto nehodí k jej druhotnej kráse. Jeden princ bol pre ňu príliš nízky, druhý príliš vysoký, ďalší mal malé zuby, druhoďalší krátke ruky. Hrdopýška si vždy našla druhú výhovorku, prečo sa jej daný bohatier nepáči.
Ale princ Ohavín tiež vedel, aká je Hrdopýška. Ale milkoval ju nežne už dlhé roky, akurát sám vedel, že je škaredý, a že by sa jej nikdy nepáčil. Vymyslel teda lesť. Bol druhý najväčší špekulant v druhej krajine a Hrdopýšku si napriek jej druhotným kvalitám chcel vziať za ženu stoj čo stoj.
Nechal si ušiť druhý tmavý plášť, ktorý si prehodil cez druhú hlavu aby mu nebolo vidno otrasnú tvár a išiel na pytačky do druhého hradu.
Zaklopal prvý krát, no nikto mu neotváral bránu. Všetci budete iste prekvapený, keď vám poviem, že mu otvorili na DRUHÝ krát.
Prešiel popri druhej stráži do druhej sály v ktorej sedel druhý kráľ – Rudolf Peknovec - II.
„Vaše veličenstvo, chcem si vziať vašu druhú dcéru za svoju druhú manželku. Mám veľké imanie, mnoho aktív aj pasív a princeznú Hrdopýšku – tú druhú - už roky milujem.“
Kráľ bol už taký otrávený z večného odmietania princeznej Hrdopýšky, že sa rozhodol, tentokrát ju vydať za hocikoho, kto bude mať záujem. Po dobrotky – či druhá možnosť po zlotky.
„Drahý Princ... neviem síce prečo si zakrývaš tú ohavnú tvár, ajtak to vidno, ale dám ti Hrdopýšku za ženu“
Hrdopýška sa musela druhý krát vydať, počas svadobnej noci zistila, aký je jej druhý muž škaredý a naveky plakala... až kým neumrela... toto bol jej trest, za spupnosť, druhotnú krásu a aroganciu, ktorú mala...
Všetci žili až kým nepomreli...
Komentáre